Opäť budeme o rok starší, večný kolobeh života nám zas priniesol Vianoce. Učitelia zväčša plynutie rokov vnímajú intenzívnejšie, veď rátajú okrem kalendárneho, ešte aj školské roky . Je niekoľko medzníkov počas školského a kalendárneho roka pre učiteľa ale i žiačika. Všetko začína 2. septembra,  ani sa nenazdáme a máme tu dušičky, školský štvrťrok, predvianočná atmosféra v škole, Vianoce, Nový rok, polročné vysvedčenie, fašiangy, Veľká noc, trištvrte školského roka, školský výlet, finišovanie pred koncom školského roka, koncoročné vysvedčenie , letné prázdniny a po nich opäť september. V každom prípade obdobie pred Vianocami a počas nich právom patrí  najmä deťom.

     Jedným zo symbolov Vianoc v našich končinách je vianočný kapor.  Než sa táto tradičná ryba dostane na náš vianočný stôl , prejde zaujímavým životným cyklom. Dnešný kapor sa vyvinul z pôvodnej divej formy kapra, ktorá má torpédovité telo a u nás je známy ako kapor dunajský alebo kapor sazan. Tohto kapra lovil už pračlovek a ešte dnes ho môžete uloviť v riekach Morava alebo Dunaj. Je celoročne chránený. Človek postupne z tohto druhu vyšľachtil dnešné formy kapra rybničného (Cyprinus carpio). Okrem  tvaru tela sa  zmenilo na kaprovi i množstvo šupín. Dnešný kapor môže mať telo šupinaté, ďalšie odrody sú polo šupinaté s usporiadaním šupín v tvare zrkadielka alebo do riadkov, vyskytuje sa i kapor s minimálnym množstvom šupín, alebo úplne bez šupín. Niektorí rybári – začiatočníci si často mýlia kapra s karasom. Najviditeľnejším znakom , ktorým sa odlišuje kapor od karasa, sú štyri hmatové fúzy, ktoré má kapor okolo ústnej dutiny. V minulom období boli pokusy krížiť kapra s karasom, najmä z dôvodu odolnosti voči chorobám. Tento kríženec mal meno kaprokaras a pri ústach mal dva fúzy. Bol však neplodný a sám sa ďalej nerozmnožoval. 

    Súčasné úlovky kapra  merajú až vyše metra a nie sú ojedinelé úlovky nad 30 kg.  Kapor pohlavne dospieva v treťom až štvrtom roku života. Určite ste občas počuli našich rybárov , ako vylovili vo svojich rybníkoch kaprov K1, K2, alebo K3. Rok po napustení rybieho plôdika by mal kapor narásť do veľkosti K1,  dĺžka sa podľa množstva potravy pohybuje okolo 15 cm. Dvojročná K2- ka  už môže mať  30 – 40  cm. No a trojročný kapor K3 už by mal dosahovať lovnú mieru  45 - 55 cm. Všetko samozrejme závisí od rybárskeho hospodára, a množstva potravy, ktorú si kapor uchytí.  

     Najväčšie úlovky kaprov v našej organizácii pravdepodobne ešte len rybárov čakajú. Občas sa vyskytne úlovok do 20  kg, verím však , že takzvaní kapry – domorodci na našom „Bágri“ majú aj vyššiu hmotnosť . Nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť môjho nebohého otca, ktorý chytal najmä kaprov dlhé roky ako invalidný dôchodca. Po mozgovej príhode sa zle pohyboval a pravú ruku mal čiastočne ochrnutú. Nezabudnem na jednu rybársku sezónu pred asi 22 rokmi, keď sa mu na jeseň podarilo v priebehu  mesiaca chytiť  5 kusov 7 kilového kapra a svoju sezónu zakončil 10 kilogramovým šupináčom. Dodnes nechápem , ako mohol na tie svoje „fidlátka“ s „pokazenou“ rukou a nohou, tieto ryby vytiahnuť na breh.  A to sme v tomto období ešte takouto veľkou rybou nezarybňovali, čo je v súčasnosti bežné.

    Keďže mi Vianoce vždy tak trochu voňajú rybárstvom a rybacinou, a tento článok píšem medzi dušičkami a Vianocami, nedá mi nespomenúť mnohých tých, ktorí už síce nie sú medzi nami, ale  zaslúžili sa  o rozvoj našej rybárskej organizácie. Sú to všetko bývalí funkcionári MO SRZ Šaštín – Stráže. Zastavme sa spolu v predvianočnom zhone a spomeňme si na nich. Mená som vypísal z rybárskej kroniky.

     Ako prvého by som spomenul samotného kronikára, pána učiteľa Michala Santaja. No a teraz už rybári o ktorých písal, a ktorí dnes chytajú svoje ryby v rybníkoch nášho patróna Svätého Petra. Boli to: Otrusiník Anton, Král Jozef, Bakan Ján, Ponca Jozef, Stanek Ján,   Havel Milan, Bartoš Rudolf, Bakan Jozef, Pobjecký Ferdinad, Pobjecký Emil, Cintula Ervín, Fiala Alfréd, Baďura Ferdinand, Hrica Anton, Šedivý Rudolf, Vrtal Jozef, Bárta Ladislav, Černoch František, Schlosser Ľudovít,  Sušila Anton, Ševčík Jozef,  Ovečka Rudolf st., Ovečka Rudolf ml., Šedivá Edita, Fábry Róbert, Zouhar Vašek, Žák Ľudovít.  Svoje významné miesto v rybárskej organizácii mal určite i náš Dušánek Sušila, ktorý tiež nedávno zomrel. Ospravedlňujem sa , ak som niektorých zomrelých funkcionárov nespomenul, avšak vychádzal som z autentických zápiskov uvedených v spomenutej rybárskej kronike.

     Článok som začal ako učiteľ , pokračoval som ako rybár a dovoľte mi , aby som ho ukončil ako kuchár. Avšak namiesto klasického vysmážaného vianočného kapra Vám ponúkam recept na vynikajúcu rybaciu polievku, ktorú naši priatelia Česi nazvali „Polévka prácheňských rybářú.“

      Suroviny: Hlava a odrezky z kapra, 100 g rybacích vnútorností, / ja odporúčam i kúsok dravej ryby/, 1,5 litra vody, mrkva, zeler, petržlen, cibuľa, 40 g masla, 40 g hladkej múky, hrsť sušených húb, 1 žĺtok, smotana, celé korenie, muškátový kvet, soľ, polievkové korenie.

     Postup: Rybaciu hlavu a odrezky uvaríme s cibuľou a celým korením. Vnútornosti uvaríme zvlášť. Mäso oberieme z kostí, nakrájame na malé kúsky a pridáme nakrájané vnútornosti. Z masla a hladkej múky pripravíme svetlú zásmažku, ktorou zahustíme vývar a prevaríme. Do polievky pridáme uvarenú, nakrájanú zeleninu, môžeme priliať i vývar zo zeleniny. Ďalej pridáme zvlášť uvarené a na jemno nakrájané huby, rybacie mäso, osolíme, okoreníme. Polievku zjemníme smotanou v ktorej sme rozšľahali žĺtok. Pri podávaní pridáme jemno nakrájanú zelenú petržlenovú vňať.

     Záverom mi dovoľte nielen učiteľom, rybárom a kuchárom, ale nám všetkým popriať pokojné a radostné Vianoce, najmä veľa zdravia, ktoré tak všetci potrebujeme a do nového roku vykročenie tou správnou nohou.

                                                                                                                                 Rudo Ovečka

                                                                                                                                 Vianoce 2017