Zákon č. 216/2018 Z. z. rybárstve

216  ZÁKON z 13. júna 2018 o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Základné ustanovenia
§ 1

 

Predmet úpravy
(1)
Tento zákon ustanovuje podmienky ochrany rýb, chovu rýb a lovu rýb, tak aby nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov1) a k ohrozeniu genofondu2) pôvodných druhov rýb, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb pri využívaní vôd3)na ochranu rýb, chov rýb a lov rýb, štátnu správu na úseku rybárstva a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku rybárstva.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
ochranu rýb, chov rýb a lov rýb vo vodných plochách s výmerou do 100 m2, ktoré nie sú priamo prepojené s vodným tokom,
b)
ochranu rýb, chov rýb a lov rýb vo vodách, ktoré nie sú predmetom evidencie o vodách,4)
c)
ochranu rýb, chov rýb a lov rýb vo vodách, ktoré nie sú určené za rybárske revíry okrem ostatných vodných plôch využívaných na podnikanie v osobitnom režime, rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb využívaných na hospodársky chov rýb.
§ 2

 

Vymedzenie základných pojmov
(1)
Rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.
(2)
Na účely tohto zákona
a)
ryby sú vodné stavovce dýchajúce žiabrami a kruhoústnice vo všetkých vývojových štádiách a planktonické bezstavovce alebo bentické bezstavovce žijúce vo vode,
b)
užívateľ rybárskeho revíru je právnická osoba s prideleným výkonom rybárskeho práva v rybárskom revíri,
c)
vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru; vodným tokom sú aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku, vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a v odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi,
d)
vodná nádrž je priestor vytvorený vzdúvacou stavbou na vodnom toku využitím prírodnej priehlbne alebo umelej priehlbne na zemskom povrchu určený na akumuláciu vody a na riadenie odtoku,
e)
bočná vodná nádrž je priestor vytvorený vzdúvacou stavbou mimo vodného toku využitím prírodnej priehlbne alebo umelej priehlbne na zemskom povrchu vytvorený spravidla ohrádzovaním časti územia, ktorý slúži na trvalú akumuláciu vody a na riadenie odtoku okrem priestorov vytvorených na dočasné zaplavenie vodou,
f)
rybník je vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou manipulácie s vodnou hladinou a vykonávania pravidelných intenzifikačných opatrení a melioračných opatrení, tvorená hrádzou, loviskom, brehmi, nápustnými objektmi a výpustnými objektmi,
g)
rybochovné zariadenie je technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb, najmä liaheň, kanál, žľab, silo, sádka a klietka,
h)
malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb je vodná nádrž s možnosťou manipulácie s vodnou hladinou a pravidelnou možnosťou úplného vypustenia a zlovenia rýb s výškou telesa hrádze do 10 m s najväčšou hĺbkou 9 m a s celkovým objemom do 2 mil. m3, ktorá pôvodne mohla slúžiť inému účelu,
i)
vodárenská nádrž je vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou s režimom účelového rybárskeho hospodárenia,
j)
ostatná vodná plocha je najmä štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko a bočná vodná nádrž lokálneho významu nachádzajúca sa napríklad v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarna nádrž a priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia,
k)
lov je vedomá ľudská činnosť smerujúca k uloveniu ryby prostriedkami určenými na lovenie rýb,
l)
loviaci je fyzická osoba oprávnená na lov, ktorý vykonáva v čase medzi začiatkom lovu a ukončením lovu,
m)
začiatok lovu je prvé použitie prostriedku určeného na lovenie rýb po zapísaní zámeru loviť ryby v povolení na rybolov,
n)
prerušenie lovu je časový úsek medzi začiatkom lovu a ukončením lovu, v ktorom loviaci vyberie z vody a znefunkční prostriedky určené na lov rýb bez zapísania ukončenia lovu,
o)
ukončenie lovu je vybratie z vody a znefunkčnenie posledného prostriedku použitého na lov a následné vyznačenie ukončenia lovu v povolení na rybolov,
p)
pribrežný pozemok je časť pozemku na hranici brehu a vodnej plochy rybárskeho revíru, ktorý je nevyhnutný na výkon rybárskeho práva,
r)
rybársky čln je plavidlo ovládané manuálnym pohonom alebo motorovým pohonom slúžiace na výkon rybárskeho práva; za rybársky čln sa považuje najmä čln, hausbót, pramica, nafukovací čln, kajak, kanoe alebo belly boat,
s)
zavážacia loďka je diaľkovo ovládané zariadenie umožňujúce pri love zavážanie návnad a nástrah,
t)
miesto lovu je miesto v rybárskom revíri alebo mimo rybárskeho revíru, z ktorého loviaci bezprostredne vykonáva lov rýb najmä na brehu rybárskeho revíru, móle, mieste zabrodenia; miestom lovu je aj rybársky čln, ak sa lov vykonáva z rybárskeho člna,
u)
osvetlenie miesta lovu je osvetlenie, ktoré umožní toto miesto lovu identifikovať; osvetlenie miesta lovu sa nepovažuje za lov pomocou svetla,
v)
obsádka rýb je spoločenstvo rýb a iných vodných organizmov tvorené súborom jedincov alebo populácií, ktoré obývajú v danom čase rovnaké vodné prostredie,
w)
násada rýb sú ryby vo všetkých vývojových štádiách určené na vysádzanie do rybárskych revírov alebo na ďalší chov,
x)
zarybnenie je cielené vysadenie násady rýb do rybárskeho revíru na účel využitia jeho prirodzenej produkcie,
y)
chov rýb je cieľavedomá odborná činnosť vykonávaná užívateľom na systematické zarybňovanie rybárskych revírov; chov rýb sa nepovažuje za hospodársky chov rýb, ktorý sa vykonáva v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a v malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb,
z)
mimoriadnou udalosťou je najmä povodeň, ľadochod, extrémne sucho, mimoriadne zníženie hladiny vody a mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd,5)alebo prepuknutie ochorenia, alebo výskyt nákazy rýb,
aa)
rybovod je stavba náhradného vodného prostredia spravidla v koryte vodného toku; rybovodom je aj prirodzené koryto vodného toku alebo umelo vybudované náhradné koryto vodného toku s trvalým prietokom vody, ktorý umožňuje rybám a ďalším vodným živočíchom obojsmerné prekonanie migračnej bariéry,
ab)
ichtyologický prieskum je odborná činnosť zameraná na zistenie aktuálneho stavu ichtyofauny vo vodných tokoch, vodných nádržiach, vodárenských nádržiach a ostatných vodných plochách prostriedkami hromadného lovu, ktorého výsledkom je správa alebo ichtyologická štúdia; prostriedkami hromadného lovu sú všetky druhy sietí, vrše, koše, čerene, elektrický rybolovný agregát, špeciálne rybolovné zariadenia a vo výnimočných prípadoch aj udica,
ac)
lov pod ľadom je lov vykonávaný z ľadu zamrznutej vodnej hladiny cez otvor vytvorený v ľadovej pokrývke veľkosti maximálne 25x25 cm alebo 25 cm v priemere.
Rybársky revír a rybárske právo
§ 3

 

Rybársky revír
(1)
Rybársky revír je Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) určená a hranicami vymedzená vodná plocha.
(2)
Ministerstvo životného prostredia vytvára rybárske revíry z vodných tokov, vodných nádrží, malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, rybníkov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia.
(3)
Rybárske revíry sa podľa zastúpenia jednotlivých druhov rýb členia na
a)
lososové vody,
b)
kaprové vody.
(4)
Lososové vody sa členia na
a)
pstruhové vody,
b)
lipňové vody.
(5)
Počas mimoriadnej udalosti alebo z dôvodu verejného záujmu môže ministerstvo životného prostredia zmeniť účel využitia rybárskeho revíru alebo zmeniť hranice rybárskeho revíru. V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo životného prostredia výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť alebo rybársky revír zrušiť. Odôvodnenými prípadmi sú najmä predpokladaná dlhodobá nefunkčnosť vodnej nádrže spôsobená porušením telesa hrádze, voda vykazujúca látky negatívne ovplyvňujúce alebo až zamedzujúce život rýb, zmeny prietokových pomerov spôsobujúce každoročne v letnom období enormné znižovanie vodnej hladiny alebo jej vysychanie alebo významne ohrozenie chránených druhov rastlín, živočíchov a biotopov podľa osobitného predpisu.6)
(6)
Hranicu rybárskeho revíru na vodných tokoch tvorí pomyselná čiara vedená naprieč vodným tokom, ktorá je vymedzená trvalou terénnou prekážkou, napríklad mostom, haťou, riečnym stupňom, prítokom vodného toku alebo riečnym kilometrom. Hranicu rybárskeho revíru na vodných nádržiach a ostatných vodných plochách tvorí pomyselná obrysová čiara ohraničujúca vodnú plochu a plochu nezastavaných pozemkov alebo ich častí, ktoré priamo susedia s vodnou plochou, do vzdialenosti nevyhnutnej na výkon rybárskeho práva.
(7)
Súvislosť rybárskeho revíru sa prerušuje, ak na vodnom toku leží vodná nádrž, rybník alebo malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb.
(8)
Do rybárskych revírov sa zahŕňajú prítoky vodných tokov, ak nie sú vyhlásené za samostatné rybárske revíry.
(9)
Do rybárskych revírov sa nezahŕňajú prítoky, odtoky a obvodové stoky rybníkov do vzdialenosti určenej ministerstvom životného prostredia, ktorá je na hospodárenie v nich nevyhnutne potrebná.
§ 4

 

Výkon rybárskeho práva
(1)
Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pribrežné pozemky.
(2)
Rybárske právo patrí štátu.
(3)
Ministerstvo životného prostredia prideľuje Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Právnickej osobe spravujúcej lesný majetok štátu7) a právnickej osobe spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch8) pridelí ministerstvo životného prostredia výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú.
(4)
Výkon rybárskeho práva vo vodárenských nádržiach a v ich prítokoch prideľuje ministerstvo životného prostredia správcovi vodárenskej nádrže.
(5)
Ministerstvo životného prostredia prideľuje na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany9) výkon rybárskeho práva odbornej organizácii ochrany prírody.10)
(6)
Ministerstvo životného prostredia môže prideliť výkon rybárskeho práva školám so študijným odborom rybárstvo a vzdelávacím inštitúciám11) na výučbu a plnenie vedeckovýskumných úloh na úseku rybárstva.
(7)
Právnickým osobám podľa odsekov 3 až 6 prideľuje ministerstvo životného prostredia výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch podľa odsekov 3, 5 a 6 a vo vodárenských nádržiach podľa odseku 4 na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať
a)
názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie,
b)
doklad preukazujúci výkon správy vodného toku, vodnej nádrže alebo vodárenskej nádrže, ak je žiadateľom správca vodného toku,
c)
stanovisko správcu vodného toku alebo správcu vodnej nádrže,
d)
geometrický plán alebo mapový podklad vzťahujúci sa k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodný tok, vodná nádrž, alebo vodárenská nádrž alebo kópiu z katastrálnej mapy,
e)
dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom rybárskeho revíru (ďalej len „užívateľ“), ak sa žiadosť vzťahuje na vodný tok alebo vodnú nádrž, v ktorých už bol výkon rybárskeho práva pridelený.
(8)
Ministerstvo životného prostredia prideľuje výkon rybárskeho práva v ostatných vodných plochách právnickým osobám podľa odsekov 3 až 6 na základe písomnej žiadosti preukazujúcej
a)
väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha, alebo právo užívania k väčšinovej výmere pozemkov pod vodnou plochou na výkon rybárskeho práva počas platnosti nájomnej zmluvy,
b)
dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, ak sa žiadosť vzťahuje na ostatnú vodnú plochu, na ktorej už bol výkon rybárskeho práva pridelený.
(9)
Žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať
a)
názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie,
b)
číslo listu vlastníctva, pozemok, na ktorom sa nachádza vodná plocha označená parcelným číslom a príslušnosťou k registru „C“ alebo „E“, katastrálne územie, okres alebo nájomnú zmluvu podľa odseku 8 písm. b),
c)
príslušný geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy,
d)
informáciu okresného úradu o tom, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje,
e)
dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, ak sa žiadosť vzťahuje na ostatnú vodnú plochu, v ktorej už bol výkon rybárskeho práva pridelený.
10
Dohodou o finančnom vyrovnaní sa rozumie finančné vyrovnanie medzi doterajším užívateľom a budúcim užívateľom za objekty a zariadenia a ďalšie účelne vynaložené náklady priamo súvisiace s užívaním rybárskeho revíru a za obsádku rýb nachádzajúcu sa v ostatnej vodnej ploche.
11
Žiadosť podľa odsekov 7 a 9 je možné podať do 30. septembra bez ohľadu na to, či na vodnom toku, vodnej nádrži, vodárenskej nádrži, alebo ostatnej vodnej ploche je alebo nie je výkon rybárskeho práva pridelený.
(12)
Výkon rybárskeho práva podľa odsekov 7 a 8 pridelí ministerstvo životného prostredia 
k 1. januáru po skončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa; to neplatí, ak ide o pridelenie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche, na ktorej výkon rybárskeho práva ministerstvom životného prostredia nie je pridelený.
13
Ministerstvo životného prostredia môže výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch dočasne obmedziť, zrušiť alebo previesť na správcu vodného toku pri mimoriadnej udalosti, z dôvodu verejného záujmu, pri opakovanom závažnom porušení povinností súvisiacich s výkonom rybárskeho práva alebo ochranou kvality vôd v dotknutých vodných útvaroch ustanovených osobitnými predpismi12) alebo pri zmene správcu vodného toku.
14
Pridelenie výkonu rybárskeho práva v rybárskom revíri je možné len jednému užívateľovi. Pridelenie výkonu rybárskeho práva je bezplatné.
15
Prevod prideleného výkonu rybárskeho práva alebo jeho častí sa zakazuje. Za prevod rybárskeho práva sa nepovažuje prenesenie plnenia niektorých úloh súvisiacich s hospodárením v rybárskom revíri z užívateľa na jeho organizačnú zložku.
§ 5

 

Práva a povinnosti vlastníkov pribrežných pozemkov a nájomcov pribrežných pozemkov a práva a povinnosti užívateľov k pribrežným pozemkom
(1)
Užívateľ má právo vstupovať na pribrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pribrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný alebo obmedzený podľa osobitných predpisov.13)
(2)
Užívateľ je povinný označiť rybársky revír tabuľou tak, aby z označenia boli zrejmé najmä hranice rybárskeho revíru. Užívateľ pri označovaní rybárskeho revíru nesmie poškodzovať živé časti prírody a obmedzovať vlastníka pribrežného pozemku alebo nájomcu pribrežného pozemku vo výkone vlastníckych práv alebo užívacích práv k pribrežným pozemkom alebo správcu vodného toku pri jeho správe.
(3)
Vlastník pribrežného pozemku, nájomca pribrežného pozemku alebo správca vodného toku je povinný strpieť označenie rybárskeho revíru a nesmie toto označenie nijako poškodzovať. Ak je vlastník pribrežného pozemku, nájomca pribrežného pozemku alebo správca vodného toku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckych práv alebo užívacích práv, má právo na náhradu od užívateľa; ak sa o náhrade nedohodnú, na návrh vlastníka pribrežného pozemku, nájomcu pribrežného pozemku, správcu vodného toku alebo užívateľa rozhodne súd.
§ 6

 

Hospodárenie v rybárskych revíroch
(1)
Hospodárenie v rybárskych revíroch je cieľavedomá odborná činnosť užívateľa smerujúca k optimálnemu využitiu prírodného bohatstva vôd.
(2)
Užívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje ministerstvo životného prostredia. Zarybňovací plán rybárskeho revíru vypracúva užívateľ a predkladá na schválenie ministerstvu do 31. marca. Schválený zarybňovací plán je pre užívateľa záväzný a musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb. O schválení zarybňovacieho plánu sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie. O zarybňovacích plánoch vedie ministerstvo životného prostredia evidenciu.
(3)
Zarybňovacie plány pre rybárske revíry nachádzajúce sa v chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany schváli ministerstvo životného prostredia po prerokovaní s odbornou organizáciou ochrany prírody.14)
(4)
Užívateľ je povinný zabezpečiť, aby v súvislosti s vysadením rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov15) rýb do vodného prostredia. Vysadenie nepôvodných druhov16) rýb do rybárskych revírov je možné len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.17) Druhy rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa posudzujú ako invázne nepôvodné druhy rýb.
(5)
Užívateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej uvádza
a)
druh, veľkostnú kategóriu, pôvod a množstvo násady rýb,
b)
počet vydaných povolení na rybolov a návštevnosť rybárskeho revíru za kalendárny rok,
c)
množstvo a druh privlastnených rýb za kalendárny rok,
d)
množstvo registrovaných a ulovených inváznych nepôvodných druhov rýb,
e)
prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
(6)
Užívateľ je na zabezpečenie hospodárenia v rybárskych revíroch povinný navrhnúť okresnému úradu rybárskeho hospodára. Rybárskeho hospodára vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo. Evidenciu rybárskych hospodárov vedie okresný úrad.
(7)
Rybársky hospodár zabezpečuje vo vymedzenom rozsahu systematickú starostlivosť užívateľa o rybárske revíry, pre ktoré bol vymenovaný.
(8)
Za rybárskeho hospodára je možné vymenovať fyzickú osobu, ktorá
a)
dosiahla vek najmenej 21 rokov,
b)
je plne spôsobilá na právne úkony,
c)
je bezúhonná,
d)
je odborne spôsobilá v oblasti rybárstva.
(9)
Odborná spôsobilosť podľa odseku 8 písm. d) je
a)
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak absolvent v rámci vysokoškolského vzdelávania úspešne vykonal skúšku za príslušné obdobie štúdia, ktorá sa vzťahuje na rybárstvo,
b)
úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore rybárstvo,
c)
stredné odborné vzdelanie v učebnom odbore rybár,
d)
nižšie stredné odborné vzdelanie, ak žiak v rámci vzdelávacieho programu absolvoval predmet, ktorý sa vzťahuje na rybárstvo, alebo
e)
úspešné absolvovanie skúšky rybárskeho hospodára a najmenej tri roky praxe v oblasti rybárstva.
10
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účely preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.18) Údaje podľa prvej vety okresný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
11
Školenie a skúšky rybárskeho hospodára zabezpečuje a náklady uhrádza užívateľ.
§ 7

 

Chránená rybia oblasť
(1)
V záujme ochrany najmä pôvodného genofondu rýb a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb môže ministerstvo životného prostredia na základe vlastného zistenia, žiadosti užívateľa alebo výsledkov ichtyologického prieskumu po prerokovaní s užívateľom a pri vodných tokoch aj so správcom vodného toku vyhlásiť časti rybárskeho revíru alebo celý rybársky revír za chránenú rybiu oblasť.
(2)
Na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie so štvrtým stupňom ochrany19) môže odborná organizácia ochrany prírody po predchádzajúcom prerokovaní s užívateľom požiadať ministerstvo životného prostredia o vyhlásenie rybárskych revírov alebo ich častí nachádzajúcich sa na území so štvrtým stupňom ochrany za chránenú rybiu oblasť, ak ide o lovné rybárske revíry a kaprové vody na vodných nádržiach, slepých ramenách, mŕtvych ramenách, odstavených ramenách a ostatných vodných plochách.
(3)
Užívateľ je povinný označiť hranice chránenej rybej oblasti tabuľou s nápisom „Chránená rybia oblasť“; ak ide o časť rybárskeho revíru, aj doplnkovým značením.
(4)
V chránenej rybej oblasti sa zakazuje
a)
loviť ryby,
b)
rušiť neres rýb, vývoj plôdika a násady alebo zimovanie rýb,
c)
vykonávať ťažbu riečnych materiálov,
d)
vysádzať nepôvodné druhy rýb.
(5)
Užívateľ je povinný v chránenej rybej oblasti požiadať ministerstvo životného prostredia o súhlas na lov generačných rýb na umelý výter alebo o súhlas na lov takých rýb, ktoré sú na ujmu záujmov podľa odseku 1 v tejto oblasti; chránené druhy rýb je možné loviť až po povolení výnimky podľa osobitného predpisu.20)
(6)
Ministerstvo životného prostredia môže na základe žiadosti užívateľovi povoliť na posúdenie stavu ichtyofauny v chránenej rybej oblasti vykonanie ichtyologického prieskumu. Ichtyologický prieskum v osobitne chránenej časti prírody a krajiny je možné vykonávať až po splnení podmienok podľa osobitného predpisu.21)
(7)
Ak ide o verejný záujem, ministerstvo životného prostredia môže na základe vlastného zistenia alebo žiadosti užívateľa a výsledkov ichtyologického prieskumu po prerokovaní s užívateľom a správcom vodného toku chránenú rybiu oblasť zrušiť.
§ 8

 

Lovný rybársky revír
(1)
V lovných rybárskych revíroch užívateľ alebo loviaci môže loviť a privlastňovať si ryby.
(2)
Užívateľ je povinný lovný rybársky revír označiť tabuľou s nápisom „Lovný rybársky revír“.
(3)
Ak výsledok monitoringu rýb vykonávaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky22) preukáže vo svalovine rýb prekročenie limitných hodnôt perzistentných organických polutantov alebo iných zdraviu škodlivých chemických látok, ministerstvo životného prostredia vyzve užívateľa, aby lovný rybársky revír označil aj dodatkovou tabuľou s nápisom „Pozor, zvýšený obsah škodlivých látok vo svalovine rýb! Z dôvodu ochrany zdravia sa zakazuje ryby ulovené v tomto revíri konzumovať!“.
(4)
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky o výsledku monitoringu rýb podľa odseku 3 bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia.
§ 9

 

Rybársky revír s režimom chyť a pusť
(1)
Ministerstvo životného prostredia na návrh užívateľa môže v záujme skvalitnenia genofondu alebo umožnenia lovu jednotlivých druhov rýb trofejných veľkostí vyhlásiť rybársky revír za revír s režimom chyť a pusť.
(2)
Užívateľ je povinný označiť hranice rybárskeho revíru podľa odseku 1 tabuľou s nápisom „Chyť a pusť“.
(3)
V rybárskom revíri s režimom chyť a pusť sa zakazuje
a)
privlastniť si ulovenú rybu okrem inváznych nepôvodných druhov rýb,
b)
loviť ryby háčikmi s protihrotom okrem lovu v kaprových vodách,
c)
používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti.
§ 10

 

Chovný rybársky revír
(1)
Užívateľ môže rybársky revír určiť na chov rýb. Taký revír slúži na odchov generačných rýb a násadových rýb využívaných na zarybňovanie rybárskych revírov.
(3)
Na zarybňovanie chovných rybárskych revírov musí užívateľ používať násady rýb s veterinárnym osvedčením a z evidovaných chovov.
(4)
Užívateľ je povinný chovný rybársky revír označiť tabuľou s nápisom „Chovný rybársky revír".
(5)
V chovnom rybárskom revíri sa zakazuje lov okrem odlovu rýb najmä na chovný účel, pri mimoriadnej udalosti alebo cieleného lovu inváznych nepôvodných druhov rýb vykonávaného užívateľom.
§ 11

 

Rybársky revír s režimom účelového rybárskeho hospodárenia
(1)
Účelové rybárske hospodárenie je spôsob užívania rybárskeho revíru zameraný na ovplyvnenie kvality vodného prostredia.
(2)
Z vodárenských nádrží a ich prítokov ministerstvo životného prostredia vytvára rybárske revíry s režimom účelového rybárskeho hospodárenia.
(3)
Kŕmenie rýb a používanie liečiv vo vodárenských nádržiach a ich prítokoch sa zakazuje.
(4)
Lov rýb v rybárskych revíroch s režimom účelového rybárskeho hospodárenia sa zakazuje, ak odsek 7 neustanovuje inak.
(5)
Užívateľ je povinný hranice rybárskeho revíru s režimom účelového rybárskeho hospodárenia označiť tabuľou s nápisom „Účelový rybársky revír“.
(6)
Rybárske revíry s režimom účelového rybárskeho hospodárenia sa môžu vytvoriť aj zo závlahových kanálov, melioračných kanálov, priesakových kanálov, melioračných nádrží a ostatných vodných plôch, ak ide o odkryté podzemné vody, ktoré sú súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely.23)
(7)
V rybárskom revíri s režimom účelového rybárskeho hospodárenia môže užívateľ vykonávať ichtyologický prieskum, regulačný odlov, veterinárne vyšetrenie a cielený lov inváznych nepôvodných druhov rýb alebo lov rýb len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva životného prostredia s určenými podmienkami lovu.
Podmienky lovu rýb
§ 12

 

Lov rýb v rybárskych revíroch
(1)
Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi rybárskeho lístka a povolenia na rybolov alebo užívatelia.
(2)
Rybársky lístok vydáva obec, mesto a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť na základe žiadosti fyzickej osoby, ktorá je spôsobilá na právne úkony.
(3)
Rybársky lístok sa vydáva
a)
týždenný,
b)
mesačný,
c)
ročný,
d)
trojročný.
(4)
Pri deťoch mladších ako 15 rokov sa rybársky lístok vydáva na meno a priezvisko dieťaťa jeho zákonnému zástupcovi.
(5)
Vydanie rybárskeho lístka podlieha správnemu poplatku podľa osobitného predpisu.24)
(6)
Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte s prihliadnutím na výmeru, stav zarybnenia, zarybňovací plán, návštevnosť a analýzu úlovkov rybárskeho revíru.
(7)
Užívateľ je v rybárskom poriadku, ktorý tvorí súčasť povolenia na rybolov, povinný uviesť informáciu o
a)
udelení výnimiek zo zákazov vydaných podľa § 13§ 14 písm. a) a b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 16 až 19 týkajúcich sa výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a na vodách vyhlásených za medzinárodné toky, pre ktoré nie sú uzatvorené medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná podľa § 36 písm. o),
b)
udelení výnimiek zo zákazu lovu podľa § 15 ods. 1 písm. f) povoľujúcich lov rýb z rybárskeho člna a pomocou zavážacej loďky na rybárskych revíroch s výmerou menšou ako 10 ha podľa
§ 36 písm. p),
c)
vydaní súhlasu na zvýšenie najmenšej lovnej miery a zavedenie najväčšej lovnej miery podľa
§ 36 písm. r).
(8)
Loviť ryby a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu aj osoby, ktoré sú držiteľmi osobitného povolenia na rybolov vydaného ministerstvom životného prostredia a osoby, ktorým bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu.25) Osobitné povolenie na rybolov je možné na základe písomnej žiadosti vydať pre potreby diplomatických zastupiteľstiev, vo verejnom záujme najmä za zásluhy na rozvoji rybárstva, športu, kultúry, vedy a výskumu a na vedeckovýskumné účely a prieskumné účely. Písomnú žiadosť na vydanie osobitného povolenia na rybolov vo verejnom záujme je možné podať do 31. marca. Osobitné povolenie na rybolov nahrádza rybársky lístok.
(9)
Súčasťou povolenia na rybolov je aj záznam o dochádzke k vode a úlovkoch (ďalej len „záznam“).
10
Počas lovu rýb je osoba povinná mať rybársky lístok, povolenie na rybolov alebo osobitné povolenie na rybolov pri sebe a pri kontrole ich predložiť na požiadanie príslušníka Policajného zboru, príslušníka obecnej polície alebo člena rybárskej stráže.
11
Rybársky lístok, povolenie na rybolov a osobitné povolenie na rybolov sú verejné listiny a sú neprenosné na iné osoby.
12
Ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany,26)musí mať užívateľ pre potreby výkonu rybárskeho práva udelenú výnimku podľa osobitného predpisu.27)
§ 13

 

Ochrana rýb
(1)
V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla.
(2)
V lipňových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. januára do 31. mája.
(3)
V kaprových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 15. marca do 31 mája; to neplatí
od 1. mája do 31. mája, ak užívateľ uskutočňuje rybárske preteky alebo športové rybárske preteky.
(4)
Zákaz lovu všetkých rýb podľa odsekov 1 a 2 neplatí od 1. novembra do 31. decembra na pstruhových vodách s výskytom hlavátky alebo na lipňových vodách s výskytom hlavátky, keď je jej lov povolený len pre držiteľov povolenia na lov hlavátky.
(5)
Zákaz lovu všetkých rýb podľa odseku 3 sa nevzťahuje na
a)
kaprové vody, ktoré sú vodným tokom, okrem vodných nádrží, slepých ramien, mŕtvych ramien, odstavených ramien a ostatných vodných plôch,
b)
kaprové vody, ktoré sú ostatnými vodnými plochami.
§ 14

 

Individuálna ochrana rýb
 
Zakazuje sa
a)
loviť jednotlivé druhy rýb v čase ich individuálnej druhovej ochrany okrem lovu generačných rýb na účely ich reprodukcie vykonávaného užívateľom,
b)
loviť ryby mimo určeného denného času lovu rýb,
c)
privlastniť si ulovené ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a presahujúce najväčšiu lovnú mieru a nad určený počet alebo hmotnosť,
d)
začať lov bez zapísania dátumu a čísla revíru alebo skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti privlastnených rýb do záznamu, alebo bez vyškrtnutia príslušných kolónok, ak nedošlo k privlastneniu žiadnej ryby,
e)
loviť a privlastniť si hlavátku podunajskú bez povolenia na lov hlavátky.
Zakázané spôsoby lovu rýb
§ 15

 

Všeobecné ustanovenia
(1)
Zakazuje sa
a)
používať na lov rýb výbušniny, chemikálie, jedy, návnady s jedom alebo s umŕtvujúcim prostriedkom, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ich na šnúry, do rúk a do ôk a akýmkoľvek spôsobom ich podsekávať,
b)
zbierať a poškodzovať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m2, vrše, koše, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
c)
loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaždené v čase neresu a na zimoviskách,
d)
loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpaním vody,
e)
loviť ryby pri vodných stavbách,28) vrátane hydromelioračných stavieb na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou,29) vo vzdialenosti vyznačenej tabuľou, určenej dohodou užívateľa so správcom vodného toku od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technologických zariadení, plavebných kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich zariadení okrem hausbótu,30) v plavebných komorách, z cestných mostov, železničných mostov a lávok pre peších, v rybovodoch a vo vyznačenom úseku nad nimi a pod nimi,
f)
loviť ryby z rybárskeho člna vrátane zavážania a zanášania návnad a nástrah a používať zavážaciu loďku v rybárskych revíroch s výmerou menšou ako 10 ha okrem vodných útvarov trvalo tečúcich povrchových vôd,
g)
loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru,
h)
vyhradzovať si akýmkoľvek spôsobom miesto lovu a na tento účel zriaďovať na pozemkoch, ktoré sú súčasťou rybárskeho revíru podľa § 3 ods. 6, akékoľvek prístrešky, dočasné stavby alebo mobilné zariadenia,
i)
loviť ryby spôsobom zakázaným podľa osobitného predpisu.31)
(2)
Zákazy podľa § 9 ods. 3 písm. a)§ 10 ods. 5§ 13 ods. 1 až 3§ 14 písm. a) až e) a § 15
ods. 1 písm. b) až i), § 16 písm. j)§ 17 písm. k) a § 18 písm. l) sa nevzťahujú na
a)
osobu, ktorá na základe osobitného povolenia na rybolov plní vedeckovýskumné úlohy a prieskumné úlohy,
b)
osobu, ktorej bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu25) na odchyt nepôvodných druhov živočíchov vo voľnej prírode, ak je to potrebné z dôvodu odvrátenia ohrozenia pôvodných druhov alebo ich biotopov,
c)
užívateľa, ktorý vykonáva záchranu rýb počas mimoriadnej udalosti, odlov rýb a zber ikier v súvislosti s hospodárením v rybárskych revíroch, ichtyologický prieskum alebo lov inváznych nepôvodných druhov rýb.
(3)
Výnimka so zákazu lovu podľa § 7 ods. 4 písm. a) na základe predchádzajúceho súhlasu ministerstva podľa § 7 ods. 5 alebo povolenia ministerstva podľa § 7 ods. 6 sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 2.
§ 16

 

Zakázané spôsoby lovu rýb v pstruhových vodách
 
V pstruhových vodách sa zakazuje
a)
loviť viac než jednou udicou,
b)
loviť inak ako muškárením alebo prívlačou,
c)
používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti,
d)
používať pri love muškárením iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri a iné ako muškárske náradie,
e)
používať pri love prívlačou viac ako jednu nástrahu,
f)
používať pri love sbirolino, bublinu, bavorské drievko a ich napodobeniny s rovnakou funkciou okrem vodných nádrží a ostatných vodných plôch,
g)
používať ako nástrahu akékoľvek cestá, pasty, granule, pelety, syr, červy a hmyz v živom alebo mŕtvom stave vo všetkých vývojových štádiách, ikry a všetky napodobeniny ikier,
h)
akékoľvek vnadenie a zakrmovanie rýb,
i)
loviť bez osvetlenia miesta lovu po uplynutí jednej hodiny od západu slnka do času osvetlenia miesta lovu slnečným svetlom,
j)
loviť viac ako tri dni v týždni,
k)
loviť ryby pod ľadom.
§ 17

 

Zakázané spôsoby lovu rýb v lipňových vodách
 
V lipňových vodách sa zakazuje
a)
loviť viac než jednou udicou,
b)
loviť inak ako muškárením alebo na plávanú,
c)
používať pri love muškárením iné ako umelé mušky v počte väčšom ako tri a iné ako muškárske náradie,
d)
používať pri love muškárením iné ako umelé muškárske nástrahy s veľkosťou viac ako 10 cm,
e)
používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti,
f)
používať pri love na plávanú iné nástrahy ako rastlinného pôvodu,
g)
používať ako nástrahu akékoľvek cestá, pasty, granule, pelety, syr, červy a hmyz v živom alebo mŕtvom stave vo všetkých vývojových štádiách, ikry a všetky napodobeniny ikier,
h)
používať pri love sbirolino, bublinu, bavorské drievko a ich napodobeniny s rovnakou funkciou,
i)
vnadenie a zakrmovanie rýb inými kŕmnymi zmesami ako rastlinného pôvodu,
j)
loviť bez osvetlenia miesta lovu po uplynutí jednej hodiny od západu slnka do času osvetlenia miesta lovu slnečným svetlom,
k)
loviť viac ako päť dní v týždni,
l)
loviť ryby pod ľadom.
§ 18

 

Zakázané spôsoby lovu rýb v kaprových vodách
 
V kaprových vodách sa zakazuje
a)
loviť na viac ako dve udice,
b)
loviť na viac ako dva háčiky na jednej udici pri love na položenú a pri love na plávanú,
c)
loviť na umelé nástrahy s väčším počtom háčikov ako tri pri love na prívlač,
d)
loviť na háčiky s väčším počtom hrotov ako tri,
e)
pri love muškárením používať iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri a iné ako muškárske náradie,
f)
loviť na živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti od 15. marca do 31. mája,
g)
loviť na živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti s celkovou dĺžkou menšou ako 10 cm,
h)
loviť prívlačou a muškárením s použitím strímra alebo inej napodobeniny rybky od 15. marca do 31. mája,
i)
pri love prívlačou loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
j)
loviť bez osvetlenia miesta lovu po uplynutí jednej hodiny od západu slnka do času osvetlenia miesta lovu slnečným svetlom,
k)
loviť na invázne nepôvodné druhy rýb alebo ich časti,
l)
loviť ryby z rybárskeho člna na vodných nádržiach od 1. januára do 31. mája,
m)
loviť ryby pod ľadom, ak ide o vodné toky, vodné nádrže, slepé ramená, mŕtve ramená alebo odstavené ramená.
§ 19

 

Zakázané spôsoby lovu pri love hlavátky
 
Pri love hlavátky sa zakazuje
a)
používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti,
b)
loviť hlavátku inak než prívlačou alebo muškárením na umelé nástrahy menšie ako 15 cm,
c)
privlastniť si v jednom kalendárnom roku viac ako jednu hlavátku, aj keď sa lov uskutočňuje vo viacerých revíroch,
d)
loviť bez osvetlenia miesta lovu po uplynutí jednej hodiny od západu slnka do času osvetlenia miesta lovu slnečným svetlom,
e)
loviť hlavátku na pstruhových vodách alebo lipňových vodách od 1. novembra do 31. decembra bez povolenia na lov hlavátky.
§ 20

 

Rybársky pretek a športový rybársky pretek
(1)
Rybársky pretek alebo športový rybársky pretek je súťažou v love rýb udicou, ktorý organizuje užívateľ.
(2)
Na podmienky lovu počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 12 a § 14 písm. b) až d). Podmienky pretekov určuje užívateľ. Povolenie na rybolov a rybársky lístok počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov nahrádza štartovná listina s menným zoznamom pretekárov.
(3)
Užívateľ môže loviacim, ktorí nie sú účastníkmi pretekov, počas rybárskych pretekov alebo športových rybárskych pretekov vo vymedzenom úseku rybárskeho revíru lov rýb obmedziť alebo zakázať.
§ 21

 

Ochrana rybárstva
(1)
Ochranou rybárstva sa rozumie ochrana rýb pred nepriaznivými vplyvmi prírody, prírodných živlov a pred škodlivými zásahmi ľudskej činnosti do rybárskych revírov s cieľom vytvárať podmienky na ich trvalo udržateľné využívanie32) a na poskytovanie ekosystémových služieb.33)V záujme zachovania najmä pôvodných druhov rýb a ochrany genofondu rýb môže ministerstvo životného prostredia užívateľovi poskytnúť účelovo viazané prostriedky.34)
(2)
Každý je povinný pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodných stavieb alebo zariadení a pri úpravách vodných tokov a ich užívaní zohľadniť potreby a ochranu rybárstva. Každý musí dbať, aby sa tam, kde je to účelné, zriaďovali a udržiavali rybovody a pri budovaní vodných stavieb aj iné vhodné technické zariadenia slúžiace na migráciu a ochranu rýb.
(3)
Vlastník vodnej stavby a prevádzkovateľ vodnej stavby sú povinní zabezpečiť pravidelný monitoring migračnej priechodnosti rybovodu alebo iného technického zariadenia slúžiaceho na migráciu a ochranu rýb.
(4)
Vlastník vodnej stavby alebo zariadenia a prevádzkovateľ vodnej stavby alebo zariadenia sú povinní umožniť užívateľovi prístup k rybovodu na overenie jeho funkčnosti.
(5)
Správca vodného toku je povinný vykonávanie udržiavacích prác alebo stavebných prác v rybárskom revíri oznámiť užívateľovi najneskôr 30 dní pred ich realizáciou.
(6)
Užívateľ je povinný
a)
zabezpečiť ochranu vôd, s ktorými nakladá, zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody, vynakladať úsilie na zlepšenie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa požiadaviek ustanovených v osobitnom predpise,35)
b)
dbať na ochranu vodných pomerov a ochranu vodných stavieb podľa osobitného predpisu,32)
c)
strpieť v nevyhnutnej miere činnosti vykonávané správcom vodného toku podľa osobitného predpisu36) a realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami,37)
d)
oznámiť správcovi vodného toku plánovaný termín zarybňovania rybárskeho revíru 30 dní vopred a poskytnúť informácie o vykonanom zarybňovaní rybárskeho revíru.
§ 22

 

Opatrenia na záchranu rýb počas mimoriadnej udalosti
(1)
Počas mimoriadnych udalostí sa zakazuje loviť a privlastňovať si ryby. Pri povodniach sa zakazuje zabraňovať rybám vrátiť sa do pôvodného toku.
(2)
Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych udalostiach je povinný zabezpečiť užívateľ a o ich vykonaní oboznámiť ministerstvo životného prostredia a odbornú organizáciu ochrany prírody.
(3)
Ryby, na ktoré užívateľ preukázateľne vynaložil finančné prostriedky v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu, sa považujú za vlastníctvo užívateľa pri uplatnení náhrady škody.
(4)
Ak počas mimoriadnej udalosti dôjde k úhynu rýb, ich likvidáciu je povinný zabezpečiť užívateľ.
(5)
Ak dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd alebo k mimoriadnemu ohrozeniu kvality vôd, za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky pôvodca tohto zhoršenia alebo ohrozenia.
Ochrana výkonu rybárskeho práva
§ 23

 

Rybárska stráž
(1)
Ochranu výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch je povinný zabezpečiť užívateľ. Užívateľ je povinný pre rybárske revíry navrhnúť okresnému úradu rybársku stráž.
(2)
Rybársku stráž vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo.
(3)
Za člena rybárskej stráže okresný úrad vymenuje fyzickú osobu, ktorá
a)
dosiahla vek najmenej 21 rokov,
b)
je bezúhonná; za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo v posledných troch rokoch sa nedopustila priestupku na úseku rybárstva,
c)
má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou,
d)
je zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilá na výkon činnosti rybárskej stráže,
e)
je plne spôsobilá na právne úkony,
f)
preukázala odbornú spôsobilosť vykonaním skúšky rybárskej stráže,
g)
zložila sľub podľa odseku 9,
h)
písomne o to požiada užívateľa.
(4)
Za zdravotne spôsobilú sa považuje osoba, ktorej zdravotný stav nevylučuje pobyt v prírode a nevylučuje pohyb v nerovnom teréne, ďalej osoba, ktorá nemá zníženú schopnosť orientácie, nemá závažné choroby sluchu a zraku, netrpí kolapsovými stavmi a záchvatovými stavmi, vrátane epilepsie, netrpí duševnou chorobou alebo závažnou poruchou osobnosti alebo ďalšími chorobami, ktoré obmedzujú alebo vylučujú výkon funkcie rybárskej stráže.
(5)
Zdravotnú spôsobilosť rybárskej stráže zisťuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva lekár v odbore všeobecné praktické lekárstvo. Posudok o zdravotnej spôsobilosti rybárskej stráže nesmie byť starší ako tri mesiace. Posudok o zdravotnej spôsobilosti je platný päť rokov od jeho vydania, ak zmena zdravotného stavu nevedie k zmene zdravotnej spôsobilosti pred uplynutím jeho platnosti.
(6)
Okresný úrad vydá členovi rybárskej stráže odznak a preukaz rybárskej stráže a vedie evidenciu členov rybárskej stráže a na základe podnetu kontroluje, či sa nezmenili okolnosti, na základe ktorých došlo k vymenovaniu rybárskej stráže.
(7)
Okresný úrad člena rybárskej stráže odvolá, ak
a)
člen rybárskej stráže o to písomne požiada,
b)
člen rybárskej stráže prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 písm. d) a e),
c)
člen rybárskej stráže porušil sľub,
d)
užívateľ o to požiada z dôvodu, že člen rybárskej stráže najmenej počas troch mesiacov bezdôvodne neplní povinnosti súvisiace s kontrolou výkonu rybárskeho práva, alebo
e)
užívateľ zistí, že člen rybárskej stráže bol vymenovaný na základe nepravdivých údajov.
(8)
Člen rybárskej stráže, ktorého okresný úrad odvolal, je povinný bezodkladne odovzdať odznak a preukaz rybárskej stráže okresnému úradu, ktorý ich vydal.
(9)
Ten, kto je navrhovaný za člena rybárskej stráže, skladá do rúk prednostu okresného úradu sľub v tomto znení: „Sľubujem, že ako člen rybárskej stráže budem svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane výkonu rybárskeho práva, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.“.
§ 24

 

Povinnosti člena rybárskej stráže
 
Člen rybárskej stráže je povinný
a)
nosiť pri výkone svojej činnosti na viditeľnom mieste odznak a na požiadanie sa preukázať preukazom člena rybárskej stráže,
b)
spolupracovať s Policajným zborom, najmä oznamovať mu všetky skutočnosti odôvodňujúce podozrenie zo spáchania trestného činu a bezodkladne mu odovzdávať veci súvisiace so zistenou protiprávnou činnosťou,
c)
spisovať písomné záznamy o zistených podozreniach zo spáchania priestupkov a ich odpis odovzdať kontrolovanej osobe,
d)
oznámiť bezodkladne zistené nedostatky, príznaky ochorenia a úhyn rýb užívateľovi a orgánom štátnej správy podľa osobitných predpisov38) a vykonať opatrenia na zabránenie šírenia choroby alebo úhynu rýb, ak je to možné,
e)
sledovať z hľadiska ochrany rybárstva spôsob užívania vôd, čistotu vôd, zisťovať zdroje znečistenia vôd a technické zásahy do tokov a zistené nedostatky oznámiť príslušným orgánom štátnej správy,
f)
poskytnúť zranenej osobe pomoc, ak v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby, ak to okolnosti dovolia,
g)
spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a oznámiť bezodkladne použitie donucovacích prostriedkov okresnému úradu,
h)
zachovávať pri výkone svojej činnosti dôstojnosť a vážnosť svoju vlastnú, ako aj osôb, proti ktorým zasahuje.
§ 25

 

Oprávnenia člena rybárskej stráže
(1)
Člen rybárskej stráže je v rybárskom revíri pred začiatkom lovu, počas lovu, počas prerušenia lovu a po ukončení lovu oprávnený
a)
kontrolovať, či osoba, ktorá loví ryby v rybárskom revíri, je na lov oprávnená, prezerať jej prostriedky určené na lov rýb, úlovky, rybársky čln a nádrže na ryby,
b)
použiť donucovacie prostriedky,
c)
požadovať súčinnosť Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie svojich úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,
d)
požiadať každého o pomoc pri bezprostrednom ohrození života, zdravia alebo majetku; kto bol o túto pomoc požiadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby39) alebo ak tomu bráni iná dôležitá okolnosť,
e)
vstupovať pri výkone funkcie rybárskej stráže na pozemky, stavby a iné zariadenia v nevyhnutnom rozsahu a užívať na tento účel v nevyhnutnej miere existujúce prístupové komunikácie.
(2)
Kontrola podľa odseku 1 písm. a) nesmie sledovať iný záujem ako zistenie neoprávnene privlastnených rýb.
(3)
Každý, kto loví v rybárskom revíri, je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku člena rybárskej stráže alebo strpieť výkon jeho zákonom ustanovených oprávnení.
§ 26

 

Donucovacie prostriedky
(1)
Donucovacími prostriedkami sú
a)
hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b)
slzotvorné prostriedky,
c)
obušok,
d)
putá,
e)
služobný pes.
(2)
Pred použitím donucovacích prostriedkov člen rybárskej stráže je povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť, iba ak je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.
(3)
O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje člen rybárskej stráže podľa konkrétnej situácie tak, aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.
§ 27

 

Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obuška
 
Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok s cieľom
a)
zabrániť úmyselnému poškodzovaniu majetku užívateľa,
b)
zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo vzhľadom na okolnosti bude pokračovať,
c)
obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá kladie aktívny odpor.
§ 28

 

Použitie pút
 
Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť putá
a)
na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda člena rybárskej stráže, alebo osobu, ktorá vystúpila na jeho podporu, úmyselne poškodzuje majetok užívateľa, po márnej výzve, aby od takého konania upustila,
b)
na vzájomné pripútanie osôb za podmienok podľa písmena a).
§ 29

 

Použitie služobného psa
(1)
Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť služobného psa s cieľom
a)
zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)
zabrániť úteku osoby, ak má byť takej osobe obmedzená osobná sloboda.
(2)
Člen rybárskej stráže používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku alebo prekonanie odporu osoby vyžadujú, môže použiť služobného psa bez náhubku.
§ 30

 

Osobitné obmedzenia
 
Člen rybárskej stráže je pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen rybárskej stráže oprávnený použiť len vtedy, ak útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby alebo ak hrozí závažná škoda na majetku užívateľa a nebezpečenstvo nie je možné odvrátiť inak.
§ 31

 

Vybavenie člena rybárskej stráže
(1)
Okresný úrad po dohode s užívateľom ustanoví rozsah vybavenia člena rybárskej stráže donucovacími prostriedkami.
(2)
Užívateľ je povinný zabezpečiť prípravu na vykonanie skúšky a skúšku rybárskej stráže, odborno-vzdelávacie školenia, poskytnúť vybavenie a ďalšie pomôcky potrebné na výkon činnosti člena rybárskej stráže.
§ 32

 

Zodpovednosť za škodu
 
Užívateľ je povinný člena rybárskej stráže poistiť pre prípad
a)
škody, poškodenia zdravia alebo smrti spôsobenej členovi rybárskej stráže pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním,
b)
škody spôsobenej členom rybárskej stráže iným osobám pri plnení povinností súvisiacich s kontrolou výkonu rybárskeho práva alebo v priamej súvislosti s nimi okrem škody spôsobenej osobe, ktorá svojím protizákonným konaním oprávnený a primeraný zákrok vyvolala.
§ 33

 

Podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime
(1)
Podnikaním na ostatných vodných plochách v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám loviť ryby podľa rybolovného poriadku podnikateľa a privlastnené ryby použiť len na osobnú potrebu. Na podnikanie v osobitnom režime sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 14§ 15 ods.1 písm. b) až i)§ 16 až 20§ 22 až 32 a § 34. Podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime je živnosťou podľa osobitného predpisu.40)
(2)
Ministerstvo životného prostredia môže na podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime na základe písomnej žiadosti žiadateľa
a)
odobrať rybárske právo doterajšiemu užívateľovi ostatnej vodnej plochy vedenej ako rybársky revír, vyradiť ostatnú vodnú plochu z evidencie rybárskych revírov a prideliť ju do užívania podnikateľovi alebo
b)
odobrať doterajšiemu podnikateľovi ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania inému podnikateľovi.
(3)
Žiadosť podľa odseku 2 musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
číslo listu vlastníctva, označenie pozemkov parcelnými číslami, na ktorých sa nachádza vodná plocha, ktorými žiadateľ preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, a príslušnosťou k registru „C“ alebo „E“, katastrálne územie, okres, alebo nájomnú zmluvu, ktorou sa preukáže právo užívania k väčšinovej výmere pozemkov pod vodnou plochou na podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime,
c)
geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy,
d)
potvrdenie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy o zabezpečení veterinárneho dohľadu,
e)
informáciu okresného úradu o tom, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje,
f)
informáciu okresného úradu o tom, či pri ostatnej vodnej ploche nejde o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely,23)
g)
vyjadrenie okresného úradu o tom, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír, ak sa nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme,
h)
rybolovný poriadok,
i)
dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom alebo s doterajším podnikateľom, ak sa žiadosť vzťahuje na ostatnú vodnú plochu, v ktorej už je výkon rybárskeho práva ministerstvom životného prostredia pridelený alebo v nej bol pridelený výkon rybárskeho práva na podnikanie v osobitnom režime alebo bola pridelená na podnikanie v osobitnom režime.
(4)
Dohodou o finančnom vyrovnaní sa rozumie finančné vyrovnanie medzi doterajším užívateľom a budúcim podnikateľom alebo doterajším podnikateľom a budúcim podnikateľom za objekty a zariadenia vodnej stavby, ďalšie účelne vynaložené náklady priamo súvisiace s užívaním rybárskeho revíru alebo ostatnej vodnej plochy a za obsádku rýb nachádzajúcu sa v rybárskom revíri alebo v ostatnej vodnej ploche.
(5)
Žiadosť podľa odseku 2 je možné podať najneskôr do 30. septembra bez ohľadu na to, či je na ostatnej vodnej ploche výkon rybárskeho práva pridelený alebo nie je výkon rybárskeho práva pridelený alebo či na ostatnej vodnej ploche bol alebo nebol pridelený výkon rybárskeho práva na podnikanie v osobitnom režime alebo ostatná vodná plocha bola alebo nebola pridelená na podnikanie v osobitnom režime.
(6)
Odobratie rybárskeho práva doterajšiemu užívateľovi ostatnej vodnej plochy a jej pridelenie do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybiu oblasť.
(7)
Ostatnú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime pridelí ministerstvo životného prostredia k 1. januáru po skončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa alebo podnikateľskej činnosti doterajšieho podnikateľa; to neplatí, ak ide o ostatnú vodnú plochu, v ktorej nebol pridelený výkon rybárskeho práva alebo výkon rybárskeho práva na podnikanie v osobitnom režime, alebo ostatnú vodnú plochu, ktorá nebola pridelená na podnikanie v osobitnom režime.
(8)
Každý, kto chce podnikať na ostatných vodných plochách, je povinný podľa odseku 3 požiadať ministerstvo životného prostredia o pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime.
(9)
Podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime, ktoré neboli pridelené ministerstvom životného prostredia na účely podnikania v osobitnom režime, je zakázané.
10
Postúpenie prideleného práva užívania ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime je zakázané.
11
Na zarybňovanie ostatných vodných plôch, ktoré sú určené na podnikanie v osobitnom režime, je možné používať ryby len s veterinárnym osvedčením a z evidovaných chovov. Do takýchto vodných plôch sa zakazuje vysadzovať invázne nepôvodné druhy rýb a pri love používať ako nástrahy živé alebo mŕtve invázne nepôvodné druhy rýb alebo ich časti.
12
Ak ide o ostatnú vodnú plochu podľa odseku 3 písm. f), ministerstvo životného prostredia z dôvodu ochrany zdroja vody na pitné účely podnikateľovi určí podmienky lovu rýb.
13
Na podnikanie v osobitnom režime podnikateľ alebo ním poverená osoba musí podmienku odbornej spôsobilosti podľa § 6 ods. 9 spĺňať počas celého obdobia podnikania.
14
Podnikateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza
a)
druh, pôvod a množstvo vysadených rýb,
b)
zoznam vydaných povolení na rybolov,
c)
množstvo a druh privlastnených rýb za kalendárny rok,
d)
prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
15
Podnikateľ je povinný predložiť na požiadanie poverenému zamestnancovi ministerstva životného prostredia41) a okresného úradu evidenciu podľa odseku 14.
16
V ostatných vodných plochách v osobitnom režime môžu podnikať podľa ustanovených podmienok tohto zákona aj súkromne hospodáriaci roľníci podľa osobitného predpisu.42)
§ 34

 

Hospodárenie na malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb
(1)
Ministerstvo životného prostredia môže na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb. Chov generačných rýb a násad rýb uskutočňovaný užívateľom v malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb sa nepovažuje za hospodársky chov rýb.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
číslo listu vlastníctva, označenie pozemkov parcelnými číslami, na ktorých sa nachádza vodná plocha, ktorými žiadateľ preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, a príslušnosťou k registru „C“ alebo „E“, katastrálne územie a okres, alebo nájomnú zmluvu, ktorou sa preukáže právo užívania k väčšinovej výmere pozemkov pod vodnou plochou na hospodársky chov rýb,
c)
príslušný geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy,
d)
vyjadrenie správcu malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb o možnosti jej využívania na hospodársky chov rýb doplnené o oficiálny názov, lokalitu, výmeru a hydrologické údaje o malej vodnej nádrži osobitne vhodnej na chov rýb a základné údaje o zdroji vody, ktorým je napájaná, ak ide o malú vodnú nádrž osobitne vhodnú na chov rýb vo vlastníctve štátu,
e)
preukázanie odbornej spôsobilosti žiadateľa podľa § 6 ods. 9,
f)
potvrdenie príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy o zabezpečení veterinárneho dohľadu,
g)
dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, ak sa žiadosť vzťahuje na malú vodnú nádrž osobitne vhodnú na chov rýb, v ktorej už je výkon rybárskeho práva ministerstvom životného prostredia pridelený.
(3)
Žiadosť podľa odseku 1 je možné podať najneskôr do 30. septembra.
(4)
Ministerstvo životného prostredia môže rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb len k 1. januáru, po skončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa.
(5)
Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 správca malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb vo vlastníctve štátu alebo vlastník bočnej vodnej nádrže uzatvorí s chovateľom nájomnú zmluvu s právom užívania vodnej stavby alebo jej časti a pozemkov na hospodársky chov rýb. Užívanie vodnej stavby alebo jej časti a pozemkov na hospodársky chov rýb počas platnosti nájomnej zmluvy musí byť zabezpečené tak, aby nedochádzalo k zhoršeniu kvality vôd a musí byť v súlade s povolením na užívanie vodnej stavby, manipulačným poriadkom, prevádzkovým poriadkom a s podmienkami určenými správcom vodného toku alebo orgánom štátnej vodnej správy.
(6)
Ak predmetom nájomnej zmluvy podľa odseku 5 je majetok vo vlastníctve štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu,43) na nájom tohto majetku vo vlastníctve štátu sa nevyžaduje rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu, nájomné možno dohodnúť najmenej vo výške stanovenej podľa osobitného predpisu44) a nájomnú zmluvu možno uzavrieť najviac na päť rokov, a to aj opakovane; na platnosť takejto zmluvy sa nevyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ak predmetom nájomnej zmluvy podľa odseku 5 je majetok vo vlastníctve obce, nájomné možno dohodnúť najmenej vo výške stanovenej podľa osobitného predpisu44) a nájomnú zmluvu možno uzavrieť najviac na päť rokov, a to aj opakovane.
(7)
Ak malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb začne slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo ak chovateľ skončí hospodársky chov rýb, ministerstvo životného prostredia nádrž opätovne zaradí do evidencie rybárskych revírov.
Štátna správa na úseku rybárstva
§ 35

 

Orgány štátnej správy na úseku rybárstva
 
Orgány štátnej správy na úseku rybárstva sú
a)
ministerstvo životného prostredia,
b)
okresný úrad,
c)
obec.
§ 36

 

Ministerstvo životného prostredia
 
Ministerstvo životného prostredia ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku rybárstva, činnosť jednotlivých užívateľov na úseku rybárstva,
b)
rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva vo vodných tokoch a vodných nádržiach,
c)
rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách,
d)
rozhoduje o pridelení výkonu rybárskeho práva vo vodárenských nádržiach a v ich prítokoch,
e)
rozhoduje o vytvorení rybárskych revírov z vodných tokov, vodných nádrží, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia,
f)
vedie evidenciu ostatných vodných plôch užívaných na podnikanie v osobitnom režime,
g)
vedie evidenciu rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, z ktorých sú vytvorené rybárske revíry,
h)
môže zmeniť členenie vôd alebo zmeniť hranice revíru pri mimoriadnej udalosti alebo z dôvodu verejného záujmu a v odôvodnených prípadoch môže výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť alebo rybársky revír zrušiť,
i)
môže dočasne obmedziť, zrušiť alebo previesť výkon rybárskeho práva na správcu vodného toku z dôvodu opakovaného závažného porušenia povinností užívateľa súvisiacich s výkonom rybárskeho práva alebo ochranou kvality vôd v dotknutých vodných útvaroch,
j)
schvaľuje zarybňovací plán,
k)
vyhlasuje v záujme ochrany genofondu a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb po prerokovaní s užívateľom časti rybárskeho revíru alebo celý rybársky revír za chránenú rybiu oblasť,
l)
povoľuje na žiadosť užívateľa v chránenej rybej oblasti užívateľovi lov generačných rýb na účely umelého výteru alebo lov takých rýb, ktoré sú na ujmu hospodárenia v tejto oblasti,
m)
povoľuje užívateľovi na účely posúdenia stavu ichtyofauny v chránenej rybej oblasti vykonanie ichtyologického prieskumu,
n)
zrušuje chránenú rybiu oblasť na návrh užívateľa alebo na návrh správcu vodného toku, ak ide o verejný záujem,
o)
povoľuje na základe žiadosti užívateľa výnimky zo zákazov podľa § 13§ 14 písm. a) a b)§ 15 ods. 1 písm. b) a § 16 až 19 týkajúcich sa výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky, pre ktoré nie sú uzatvorené medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná,
p)
povoľuje v odôvodnených prípadoch vzhľadom na charakter rybárskeho revíru na základe žiadosti užívateľa výnimku zo zákazu podľa § 15 ods. 1 písm. f),
r)
vydáva užívateľovi súhlas na zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a zavedenie najväčšej lovnej miery rýb,
s)
vydáva osobitné povolenie na rybolov,
t)
poveruje Slovenský rybársky zväz alebo iného užívateľa úlohami súvisiacimi s riešením problematiky rybárskych revírov, schvaľovania zarybňovacích plánov predkladaných jeho organizačnými zložkami, výkonu rybárskej stráže, vykonávania ichtyologických prieskumov v rybárskych revíroch, štatistického vyhodnotenia záznamov držiteľov osobitného povolenia na rybolov,
u)
povoľuje vykonanie ichtyologického prieskumu a určuje podmienky lovu rýb v rybárskych revíroch s režimom účelového rybárskeho hospodárenia,
v)
určuje podmienky lovu rýb podnikateľovi v osobitnom režime na ostatných vodných plochách vtedy, ak ide o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely.
§ 37

 

Okresný úrad
 
Okresný úrad na úseku rybárstva
a)
vydáva informáciu o tom, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje podľa § 4 ods. 9 písm. d) a § 33 ods. 3 písm. e),
b)
zasiela údaje podľa § 6 ods. 10 prvej vety bezodkladne v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov,
c)
vymenúva a odvoláva rybárskeho hospodára a vedie evidenciu rybárskych hospodárov podľa § 6 ods. 6,
d)
vymenúva a odvoláva rybársku stráž podľa § 23 ods. 2 a vedie evidenciu členov rybárskej stráže podľa § 23 ods. 6,
e)
vydáva informáciu o tom, či pri ostatnej vodnej ploche nejde o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely podľa § 33 ods. 3 písm. f),
f)
vydáva informáciu o tom, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír, ak sa nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme podľa
§ 33 ods. 3 písm. g),
g)
vedie evidenciu podľa § 33 ods.14,
h)
prejednáva priestupky a iné správne delikty a ukladá za ne pokuty podľa § 39.
§ 38

 

Obec
 
Obec vo veciach preneseného výkonu štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu.
Zodpovednosť za porušenie povinností
§ 39

 

Priestupky
(1)
Priestupku na úseku rybárstva sa dopustí ten, kto
a)
nestrpí vstup na pribrežné pozemky v nevyhnutnej miere podľa § 5 ods. 1,
b)
nestrpí na pribrežnom pozemku označenie rybárskeho revíru alebo ho poškodzuje podľa § 5 ods. 3,
c)
nemá počas lovu rýb pri sebe doklady podľa § 12 ods. 1 až 9 alebo ich pri kontrole odmietne predložiť,
d)
začne lov bez zapísania dátumu a čísla revíru alebo skončí lov bez zapísania počtu a hmotnosti privlastnených rýb do záznamu alebo bez vyškrtnutia príslušných kolónok, ak nedošlo k privlastneniu žiadnej ryby podľa § 14 písm. d),
e)
po odvolaní z funkcie člena rybárskej stráže bezdôvodne odmieta okresnému úradu odovzdať odznak a preukaz rybárskej stráže podľa § 23 ods. 8.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 okresný úrad uloží pokutu od 100 eur do 1 000 eur.
(3)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.45)
§ 40

 

Iné správne delikty
(1)
Okresný úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 500 do 
3 000 eur, ak poruší povinnosti ustanovené v § 5 ods. 2§ 6 ods. 24 až 6§ 7 ods. 3 a 5,
§ 8 ods. 2 a 3§ 9 ods. 2§ 10 ods. 2 a 3§ 12 ods. 7§ 21 ods. 2 až 6§ 22 ods. 2 a 4§ 31 ods. 2§ 32 a § 34 ods. 5 a 6.
(2)
Okresný úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 1 000 do 7 000 eur, ak poruší povinnosti ustanovené v § 4 ods. 15§ 7 ods. 4§ 11 ods. 7 a § 33 ods. 1214 až 16.
(3)
Okresný úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 3 000 do 15 000 eur, ak poruší zákaz ustanovený v § 33 ods. 9 až 11 a § 43 ods. 4.
(4)
Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, okresný úrad uloží pokutu do dvojnásobku súm uvedených v odsekoch 1 až 3.
(5)
Pokutu je možné uložiť do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.
Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
Spoločné ustanovenia
§ 41
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Správny poriadok sa nevzťahuje na
a)
vydanie rybárskeho lístka podľa § 12 ods. 2,
b)
vydanie povolenia na rybolov podľa § 12 ods. 6,
c)
vydanie osobitného povolenia na rybolov podľa § 12 ods. 8,
d)
zmenu rybárskeho revíru okrem zmeny hraníc rybárskeho revíru podľa § 3 ods. 5.
(3)
Správny orgán doručí predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré môže byť spojené s miestnou ohliadkou, účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr sedem dní, v zložitejších prípadoch 14 dní pred dňom ústneho pojednávania. Správny orgán upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.
(4)
Správny orgán od ústneho pojednávania môže upustiť, ak to dovoľuje povaha veci a žiadosť poskytuje dostatočné podklady na vydanie rozhodnutia; správny orgán určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, dokedy môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky alebo pripomienky a upozorní ich, že na neskoršie podané námietky neprihliadne.
(5)
Na pridelenie výkonu rybárskeho práva sa nevzťahuje osobitný predpis.43)
(6)
Zákazy lovu rýb vymedzené časovým úsekom platia od 00,00 hodiny prvého dňa a končia o 24,00 hodine posledného dňa uvedeného v § 13 ods. 1 až 4§ 18 písm. f)h) a l) a § 19 písm. e).
§ 42
(1)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo životného prostredia, ustanoví podrobnosti o
a)
členení vôd,
b)
rozsahu prenesených úloh na organizačnú zložku užívateľa,
c)
obsahu údajov, ktoré sa vedú v evidencii rybárskych revírov,
d)
označovaní rybárskych revírov,
e)
zarybňovacích plánoch rybárskych revírov,
f)
rozsahu činnosti rybárskeho hospodára a skúške rybárskeho hospodára,
g)
vydávaní povolení na rybolov a vydávaní osobitných povolení na rybolov,
h)
čase individuálnej ochrany a dennom čase lovu rýb, lovných mierach rýb, počte a hmotnosti rýb, ktoré sa môžu v jednom dni privlastniť a o zapisovaní údajov do záznamu,
i)
rybárskych pretekoch a športových rybárskych pretekoch,
j)
opatreniach na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách,
k)
rozsahu skúšky, odznaku, preukaze rybárskej stráže a evidencii rybárskej stráže,
l)
spôsoboch lovu rýb,
m)
osvetlení miesta lovu,
n)
oznamovaní realizácie udržiavacích prác a stavebných prác v rybárskom revíri,
o)
oznamovaní plánovaných termínov zarybňovania rybárskeho revíru a poskytovania informácií o vykonanom zarybňovaní rybárskeho revíru.
(2)
Zoznam pôvodných druhov rýb a mihúľ, inváznych nepôvodných druhov rýb a rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy, ktoré sú posudzované ako invázne nepôvodné druhy rýb, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo životného prostredia.
(3)
Technické podmienky návrhu rybovodov a monitoringu migračnej priechodnosti rybovodov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo životného prostredia.
§ 43

 

Prechodné ustanovenia
(1)
Rybárske revíry vyhlásené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa považujú za rybárske revíry podľa tohto zákona.
(2)
Pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách, pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na podnikanie v osobitnom režime a pridelenie ostatných vodných plôch na podnikanie v osobitnom režime jednotlivým osobám podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník alebo nájomca neuplatní právo podľa § 4 ods. 8 a 9§ 33 ods. 2 a § 34 ods. 1.
(3)
Konania začaté a právoplatne neukončené do 1. januára 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.
(4)
Osoby, ktoré podnikajú v osobitnom režime na ostatných vodných plochách bez ich predchádzajúceho pridelenia ministerstvom životného prostredia, sú povinné o takéto pridelenie požiadať najneskôr do 30. septembra 2019.
(5)
Chránené rybárske oblasti vyhlásené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa považujú za chránené rybie oblasti podľa tohto zákona.
(6)
Členovia rybárskej stráže a rybárski hospodári ustanovení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sú povinní splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2023 okrem podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c).
§ 44
 
Do dňa nadobudnutia platnosti medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovujúcej podmienky výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky, môže ministerstvo životného prostredia na základe žiadosti užívateľa udeliť výnimku zo zákazov podľa § 13§ 14 písm. a) a b)§ 15 ods. 1 písm. b) a § 16 až 19.
Záverečné ustanovenia
§ 45
 
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení zákona č. 246/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 
Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 273/2015 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.
Čl. II
 
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 266/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 274/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z., zákona č. 331/2015 Z. z., zákona č. 348/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 412/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 89/2016 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 289/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 170/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa dopĺňa takto:
 
V prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 Ostatné sa za poradové číslo 56 vkladá poradové číslo 56a, ktoré znie:

 

„56a Podnikanie na ostatných vodných plochách
v osobitnom režime
a) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak absolvent v rámci vysokoškolského vzdelávania úspešne vykonal skúšku za príslušné obdobie štúdia, ktorá sa vzťahuje na rybárstvo,
b) úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore rybárstvo,
c) stredné odborné vzdelanie v učebnom odbore rybár,
d) nižšie stredné odborné vzdelanie, ak žiak v rámci vzdelávacieho programu absolvoval predmet, ktorý sa vzťahuje na rybárstvo, alebo
e) úspešné absolvovanie skúšky rybárskeho hospodára a najmenej tri roky praxe v oblasti rybárstva.
§ 33 a § 6 ods. 9 zákona č. 216/ 2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov“.
Čl. III
 
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019.
Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Peter Pellegrini v. r.
1)
§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
2)
§ 2 ods. 2 písm. n) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
3)
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
5)
§ 41 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
7)
§ 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
8)
§ 5 ods. 4 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 16 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10)
§ 65a zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
§ 5 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14)
§ 65a zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4. 11. 2014) v platnom znení.
16)
Čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014.
17)
18)
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
19)
§ 15 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 40 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 56 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 27 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
25)
§ 7a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 506/2013 Z. z.
26)
§ 16 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27)
§ 30 ods. 6 a § 67 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
§ 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
§ 52 ods. 1 písm. f) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 134/2010 Z. z.
31)
§ 416 a 26 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
Čl. 2 Dohovoru o biologickej diverzite (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 34/1996 Z. z.).
33)
§ 2 ods. 2 písm. zh) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 506/2013 Z. z.
34)
Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
§ 48 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 4 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 71/2015 Z. z.
38)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
41)
§ 9 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 164/2008 Z. z.
42)
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
44)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

 

TOPlist